Ak by sme mali zostaviť hitparádu bežných príjmov priemerného mesta s cca. 20.000 obyvateľmi (ako je napríklad náš Pezinok), tak do TOP 5 by sa dostali:
Podiel na dani z príjmov fyzických osôb (zamestnanci, živnostníci) – tvorí asi 50% zo všetkých bežných príjmov
Dotácie zo štátneho rozpočtu
Daň z nehnuteľností
Poplatok za komunálne odpady
Nájmy
Bežné výdavky by sa umiestnili v tomto poradí:
Materské a základné školy – tvoria asi 45% zo všetkých bežných výdavkov
Mzdy mestského zastupiteľstva a úradníkov
Nakladanie s odpadmi
Mestská polícia
Šport / Kultúra - delené piate miesto
Okrem toho existujú kapitálové príjmy (z predaja majetku) a kapitálovné výdavky (na nákup majetku). Tie sa rok od roku menia.
O príjmoch a výdavkoch rozhodujú poslanci. Tým, že schvália rozpočet mesta. V lepšom prípade ešte tým, že udelia granty konkrétnym občianskym projektom. Aby toto rozhodovanie bolo spravodlivé a efektívne, mali by platiť isté predpoklady:
poslanci sú erudovaní odborníci
medzi poslancami a primátorom nie sú deštruktívne spory, občan je vždy na prvom mieste a politika na poslednom
protekcia či rodinkárstvo nemajú žiadnu šancu
Aká je slovenská denná realita, nech si odpovie každý sám. Čo by sa stalo, keby občania rozhodovali povedzme o polovici jediného percenta z celkových výdavkov? Z účtovného nič, z ľudského veľa. Poďme sa najprv pozrieť, o čom by vlastne tí občania mohli rozhodovať.
Na štart sa ideálne hodia menšie občianske projekty v oblasti kultúry, športu, dopravy, verejných priestorov a sociálnej starostlivosti. A variť by sa mali s použitím jednej zásadnej ingrediencie: dobrovoľníctvom. Lavičku pred bytovku môže kúpiť mesto. Zaplatí za návrh, výrobu, dopravu, osadenie a údržbu. Ale ak je jeden zo susedov dizajnér, druhý stolár, tretí má dodávku a všetci spolu majú chuť a čas niečo spraviť, môžu za rovnaké peniaze mať lavičky dve. Alebo tri. Viac o výhodách takéhoto prístupu nájdete v prvom článku o participácii:
https://michalkristof1.blog.sme.sk/c/491871/a-co-je-to-ten-participativny-rozpocet.html
Ak sa osvedčia menšie občianske projekty, môže sa pristúpiť dokonca k rozhodovaniu o investičných zadaniach. Utópia, poviete si. Ale kdeže. Dôkaz tu:
V rámci investičných zadaní sa rieši napríklad bezpečnosť detí pri vystupovaní z auta pred školou, rekonštrukcia ihriska či verejná zóna na grilovanie. Občania rozhodujú o použití 150.000 EUR, pričom jedno zadanie môže mať rozpočet až 50.000 EUR. Neprišlo to z roka na rok. Dobrá participácia sa tvorí evolúciou a nie revolúciou.
Aj tu musia byť splnené isté predpoklady, pretože aj tá najlepšia myšlienka sa dá zneužiť. Tu sú tie najzákladnejšie:
pravidlá musia byť jasné a platné pre všetkých, najlepšie vo forme všeobecne záväzného nariadenia
z projketov a zadaní musí mať prospech čo najviac občanov a musia byť realizovateľné v rozumnom čase
sú výdavky, ktoré sú pri participácií tabu: napr. mzdy, alkohol, benzín, telefóny
projekty a zadania nemôže predkladať každý: napr. politické strany nie
hlasovať by sa malo dať viacerými spôsobmi (online, klasicky do urny, na zhromaždení)
každý občan by mal mať právo hlasovať za viac projektov
mal by existovať minimálny počet hlasov potrebných na schválenie projektu či zadania
realizátor projektu či zadania musí predložiť vyúčtovanie a hodnotiacu správu
V tretej časti blogu na tému participácia, by som chcel predstaviť návrh VZN o participatívnom rozpočte pre konkrétne mesto. Pre Pezinok, kde žijem. Vopred ďakujem všetkým, ktorí sa zapoja do diskusie. Ste perfektnou spätnou väzbou, niektoré prvky môjho plánu som už vďaka vám korigoval.